Death Trap - 1. Kapitola - Späťák

3. září 2011 v 22:03 | Ange |  Fanfiction - Death Trap

Jedna z mojich starších poviedok, ktoré som sa tu rozhodla uverejniť.

Krátky úvod:
Katherine Flemmig žije v Grove Hill so svojou matkou. Keď mala desať rokov, niečo, či skôr niekto ju napadol. Po siedmich rokoch svojo útočníka znova stretáva, a od vtedy nie je nič tak, ako bolo pred
tým.
Postavy:

Katherine Flemmig, Elena Gilbert, Damon Salvatore, Stefan Salvatore, Elijah Smith a ďalšie VD postavy.

AN/:

Nemá nič spoločné s Kat a Bonnie, ale úplne som si túto poviedku zamilovala, takže ju sem začnem zverejňovať.


1. Kapitola - Späťák
Mala som desať rokov, keď ma napadlo zviera. Teda aspoň to každý hovoril. Mama, polícia , lekári. No ja som tomu neverila. Dodnes si pamätám tie čierne oči a zuby. A potom bolesť. Prebrala som sa až v nemocnici. Sestričky okolo mňa pobehovali ako šlialené, a jedna cez druhú vrieskali nezmysly.

,,Ďalšiu transfúziu! Rýchlo! Renata! Kde si?" Vrieskala tučná blondína na mladšiu sestru s vyľakaným výrazom a rozmazanou riasenkou okolo očí. ,,Nie nulku, ale A pozitív!" Vyplašená Renána rýchlo zmizla v bočnej miesnosti. Otočila som hlavu,a prekvapila ma ostrá bolesť na pravej strane krku.
,,Katie, zlatko počuješ ma?" ozval sa mamin tichý melodický hlas vedľa mňa. Ona bola mojou oporou. Mojim vzorom. Vlastne mojim všetkým. Otec nás opustil, keď som mala štyri roky. Pre mamu to bol hrozný úder. Nepamätám si toho veľa, ale z mojej pamäte nejde vymazať spomienka na mamu, na mol opitú v kaluži krvi. Našťasti vtedy dorazila starká, ktorá nám odvtedy veľmi pomohla.
Otec zomrel štyri mesiace pred mojim napadnutím. Priateľka, kôli ktorej opustil mamu, ho vykopla a on počas jednej obzvlášť chladnej aprílovej noci zamrzol na železničnej stanici, kde prespával.
Pomaly som otvorila oči. Pamätám so doteraz odraz mojej tváre v maminích očiach. Vyzerala stršne. Mŕtvolne bledá, takmer zelenkavá, pery popukané a oči rozšírené od strachu. ,,Čo...?"zachripela som bolestne. Môj hlas znel vtedy nie veselo, ako každý detský hlas, ale ako hlas nejakej osemdesiat ročnej stareny.
Teraz je to iné. Mám sedemnásť a chodím na strednú školu v Grove Hill vo Virginii. Už som si nejako zvykla na to, že nikdy nezistím čo sa to vlastne pred siedmimi rokmi stalo. No bola som si istá, že zviera to nebolo. Tie oči... Boli ako ľudské. Ale neboli.
Vo svojich štrnástich som si prečítala knihu. Nosferatu-Vampírska biblia. Týmto sa môj život prevrátil naruby.
Začala som sa viac zaujímať o Vampirizmus. Niečo mi hovorilo, že mi to pomôže. V čom? To netuším. No už tri roky sa zaoberám výskumom nadprirozena. Samozrejme, teraz sa musím viac venovať strednej. Na Clarke County High School chodím tretí rok. Chodí tam vlastne polovica mojich spolužiakov zo základky.No priatelím sa len so štyrmi z nich.
Rovnako ako ja čudáci a bifľoši. A samozrejme stredobodom
výsmechu.
Elisa bola najlepšia v matike. Proste špica. Profesorka Klardoofowá ju doslova milovala.
Dusty bol blázon do mechaniky a futbalu. On bol ešte ten z ktorým sa všetci bavili. Možno preto že bol kapitánom futbalového mužstva. Mary-Sue. No, ona bola proste Mary. Jednoduchá, ale milovníchka fyziky a šachu. A tým štvrtým priateľom bol môj potkan Hammy. Vypasený malý blbeček. Moje zlatíčko.
Po prázdninách môj príchod do školy nabral nový spád. Zrazu populárna. Jasné. Vedela som, že som speknela. Ale nie tak že by na mňa teraz každý čumel. Znervózňovalo ma to.
Nádych. Výdych. Pokojne vystúp z auta. Tvár sa akože nič. Upokojovala som sa. Zvládneme to. Ty a ja. Paráda. Už sa rozprávam z vlastným odrazom v zrkadle. Dlhé hnedé kučeravé vlasy som si nechala rozpustené a snažila sa zmeniŤ bojácny výraz v mojich hnedých očiach. Poslednýkrát som sa nadýchla a stisla kľučku na dverách auta.
Do riti! pomyslela som si keď mi kľučka ostala v ruke. Vyrazila som od zlosti dvere a tresla do vedľa stojaceho auta. Samozrejme hneď začal pípať alarm. Od zlosti som zaúpela.
,,Ty sprostá krava! Odrazila si mi späťák. Zaplatíš mi to! Aj keď neviem za čo keď nemáš ani len na sprosté zrkadlo a nie na auto... Ty hlúpa nenormálna...." hlas sa dotyčnému chalanovi stojaceho pri čiermon ferrari zasekol. Vydesene na mňa zízal. Tie oči.. Akoby som ich už niekde videla. A musela som uznať že chlapec by stál za hriech. Neposlušne strapaté čierne vlasy, svetlomodré oči, postava a tvár ako z predvádzacieho móla. ,,Ja prepáč... nechcel som.." začal sa ospravedlňovať. Počkať! On sa ospravedlnuje mne? Veď sa som jemu urvala zrkadlo... ,,Nie nie ty prepáč... Ja som nechcela len to.."znechutene som pozrela na kľučku od dverí môjho krámu. ,,Kitty! Kitty! Makaj ženská, nemysli si že aj keď ma Klardoofka miluje, odpustí nám že meškáme." revala na mňa Elisa. ,,Už idem Liz. Kde je Dus?" zakričala som jej späť a pri tom rýchlo vstúpila z auta. Prudko zom zatresla dvere a sklo v aute zarynčalo a zosypalo sa n a sedado. ,,Do riti. Sprostý krám!" zavrčala som a kopla do dverí. Ostala v nich preliatina. Šomrajúc a nadávajúc sam šla ku Elise a nevšímala si toho sexi chalana ako na mňa zíza. ,,Snaží sa ututlať to že doryl futbalový trávnik." pokrčila pleciami Liz. Zasmiala som sa a nervózne prehodila vlasy cez plece.
,,Čaute baby." ozval sa za nami hlas Mary. ,,Čau Mary. Jak žiješ?" ,,Ide to. Počuj Kit. Chcela som sa ťa opýtať... Už si zistila niečo o svojej biologickej makte?" Zamračene som na Mariu pozrela. ,,No o nej zrovna nie. Ale viem že mám sestru. Dvojča. Tuším sa volá Elena. Raz sme spolu skypovali." ,,Páni. To je sila. Takže existuje niekto, kto vyzerá úplne ako ty." povedala užasnuto Elisa. ,,No jo. Existuje. A prečo sa pýtaš Mary?" opýtala som sa. ,,No vieš... Akosi sa mi podarilo zistiť že môj otec je adoptovaný. Vieš si predstaviť že mi to nebol schopný celých sedemnásť rokov povedať? A dozvedela som sa to tak, že moja matka zahlásila pred jednou jej kamošku: Vysvetli mi Marianna z ktorej p**i ten lenivý bastard vyliezol." rýchlo vysvetľovala Mary. ,,Stále je taký debil?" opýtala sa Elisa. ,,Elisa! Ako tak môžeš hovoriť o niekom koho si videla možno raz za život!" okríkla som ju. Tá len pokrčila pleciami.
Na hodinu sme stihli prísť zároveň s profkou. Celý čas sme počúvali ako vysvetľuje niečo o faktoriáloch a kombinatorike. Pána. Z matiky som tupá ako delo. Zato Elisa hltala každé jej slovo. Všimla som si, že v triede je aj ten nový týpek, ktorému som odrazila zrkadlo. Celý čas na mňa tak divne pozeral. Normálne mi na rukách naskakovali zimomriavky. Rýchlo som si cez tvár prehodila vlasy a prudko som očervenela. ,,Slečna Flemmigová! Vysvetlie mi čo znamená n faktoriál a ako sa ráta keď za n dosadím číslo 9." vyštekla na mňa profka. Málom mi tým svojím ropuším hlasom nahnala infarkt. Prudko som sa hodila o stoličku a zdesene zapišťala. Celá trieda vybuchla v smiech a dosť ma naštvalo, keď sa začal smiať aj ten nový. Debil jeden. ,,Povedali ste peknú blbosť pani profesorka. Aby sa váš príklad dal vyrátať, musíme zvoliť dva faktoriály ktore dáme do pomeru." poúčal ju ten chalan. Začínala som mať pocit, že sa nesmial zo mňa ale z nej. ,,Je potom jasné, že to tuto slečna Flemmigová nevedela vyrátať." Klardoofowá očervenela ako cvikľa. ,,Čo si to dovoľujete pán.." opovrživo naneho pozrela. ,,Salvatore, pani profesorka. Damon Salvatore." žiarivo sa na ňu Damon usmial. hmm.. Celkom pekné meno. Asi je z Talianska. Konečne zazvonilo. Rýchlo som vyletela z triedy a za mnou bežala Mary a Elisou. ,,Ty si taká tupá Katherine. Čo na tej sprostej matike nachápeš." Prudko som sa k Elise otočila. ,,Ja ti dejepis nevykrikujem. Takže si láskavo na mňa neotváraj hubu." zavrčala som a rýchlo som bežala ku skrinkám. ,,Čo sa jej porobilo?" opýtala sa Mary začudovane keď sa ma snažili dobehnúť. Rýchlo som si v skrinke vymenila matiku za deják a ponáhľala sa do triedy. Bola som v nej ešte pred zazvonením, a s jemným popiskovaným som si pripravovala veci. Vtedy do triedy vošiel Damon. Sakriš. Vyzerá fakt dobre.
,,Smiem si prisadnúť?" opýtal sa priateľsky. Bez dvihnutia pohľadu naňho som prikývla. Chcela sa niečo opýtať, no vtedy do triedy naletel ďalší študenti a ozval sa zvonček. Profesorka Oriyová doletela pár sekúnd po jeho doznení. ,,Ták žiaci. Vyťahujte papiere sľúbená písomka." povedala a s úsmevom na mňa pozrela. Úsmev som jej s radosťou opätovala. ,,Menšie opakovane pred písomkou. Takže preberáme Staroveký Rím. Povedzte mi ako sa delili občania v čase kráľovského Ríma." Celá trieda ztŕpla. Bolo až nezvyčajné ticho. Unudene som prevrátila oči a dvihla ruku. Damon na mňa z nadvihnutým obočím pozrel. ,,Slečna Flemmigová?" ,,Plebejci, ktorí založili tribún ľudu a patriciovja, ktorí partili do rodovej aristorkracie. Tribún ľudu si vydobil sobáše s aristorkratmi, takže toto delenie prestalo jestvovať. Medzi plebejcami a patricijami tak neboli žiadne rozdiely." odvetila som s úsmevom. Damon sa na mňa uznanl ivo usmial. ,,Ako vždy super." usmiala sa na mňa profesorka. Bola jedna z mála učiteľov, ktorých som si vážila. Bola úplne úchvatná a múdra a proste to všetko okolo toho. Veľmi som si priala byť ako ona. Taká odvážna a múdra a hlavne vzdelaná v dejepise. Deják ma totižto nehorázne bavil.
Rýchlymi krokmi som prebehla cez chodbu a pripojila sa k davu, ktorý sa hrnul na obed. Zrazu som si uvedomila, že vedľa mňa kráča pekne nasratý Dusty. ,,Čau Duz ako?" nahodila som nevinne. ,,Pekne na hovno Kitt. To že som kapitánom neznamená že automaticky sa začnem hrať na krta podzemného a rozryjem trávnik." šomral Duz. ,,Jasné kámo. Ježíš skoro som zabudla zlato. Nepozrel by si sa mi na auto? Tuším niekto vyrval kľuču a rozbil okno." pozrela som na Dustiho nevinným psím pohľadom. ,,Kristepane ženská! Čo si to zas robila?" ,,Ani neviem, vieš že nemám cit pre kôpky plechu. A ešte by som potebovala aby si pripevnil odbité spätné zrkadlo na jedno celkom milé neškodné ferrari." Dasty na mňa šokovane pozrel. ,,Ty si odbila späťák z ferrari?" opýtal sa naprosto zdesene. ,,Ehm... Z môjho ferrari." ozvalo sa vedľa mňa. Jemne som očervenela, keď som zistila že vedľa mňa stojí Damon. Dusty zavrčal. ,,Ten hajzel sprostý debi lný idiotský. Keď ho chytím tak ho zabijem! Kôli nemu mám povesť krta rozrývača." vrčal Duz. ,,Pokoj Duz. Nádych výdych.. Prinajhoršiom mu trochu prifarbíš ksicht a buď si istý že Mickey si to zaslúži. Predstav si takú peknú mierne nafialovetú modinu a pravom oku..." šeptala som provokatívne a Dustyho tvár nadobudla purpurový odtieň. ,,Nepočúvaj ju Duz.. Dnes má bojovú náladu." ozvala sa Elisa spoza mňa. Prevrátila som oči. ,,Čo sa jej stalo?" spýtal sa Duz Elisy. ,,To ani len srnky netušia." zasmiala sa tentorát Mary. ,,Húú ja som tu!!!"zamávala som im pred tvárami. Zaškerili sa a všetci štyria sme si sadli za náš stôl. Damon na nás nervózne pozrel. ,,Máte jedno miesto nazvýš?" ,,Jasné." povedali sme všetci jednohlasne. ,,Jú Dúz rezancová."povedala som nadšene pri nazeraní do misy s polievkou. ,,Nié! Neopováž sa zase nosom vcucovať rezance!"zapišťala Elisa. ,,Pána Liz nebuď bábovka!" ,,Bábovka Bábovka. " pospevoval si Duz. ,,Nesprávaj sa ako falát ch**a." zavrčala som a pľasla ho po krížoch. ,,Tuším tu lietajú nejaké muchy." ,,Debil!" Damon na nás len s úsmevom pozeral.
,,Chutilo?" opýtal sa Duz nevinne Liz. ,,Ty pako! Je mi z teba totálne zle! Fuj!" hovorila znechutene Elisa a snažila sa vyliezť spod stola, kam sa skryla aby nemusela pozerať na rezance trčiace z Duzovho nosa. My ostatní, dokonca aj Damon, sme sa na tom rehotali ako švihnutí.
Nakoniec sa mi podarilo prežiť ďalšie tri hodiny, totálne nudné hodiny. Typická anglina, franina a biola. Nudá. Po skončení týchto hodín som letela k autu, keďže som mala dnes dohodnutý filmový maratón s mamou. Pri aute som sa zastavila a zdesene zaúpela keď som si uvedomila, ako som to sprosté auto doriadila. ,,Nechceš zviezť?" ozval sa spoza mňa Damon. Otočila som sa a neisto sa usmiala. ,,Nie v pohode.. Hádam to ten krám domov zvládne." ,,Vážne mi to problém robiť nebude. A prepáč za to ráno. Len nervy s novej školy." povedal s úsmevom, no jeho tvár bola chladná a arogantná. Normálne ma striaslo. Mala som z neho divný pocit. A tie oči... ,,Už musím ísť." pípla som a rýchlo nastúpila do auta. Damon ma po celý čas lačne pozoroval. Vôbec sa mi to nepáčilo. Naštartovala som a dupla na plyn.
Auto som odviezla k Dutymu. Jeho mama bola hrozne milá. Sľúbila, že Duza ukecá aby mi to auto opravil. Keby nechcel, nečudovala by som sa. Už ho bude opravovať najmenej tisícy raz.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Čo povieš na moju poviedku?

Super
Dá sa
Nič moc

Komentáře

1 Saší* Saší* | Web | 4. září 2011 v 10:21 | Reagovat

Wow, nádherné! Čítam určite celú:*

2 Mishel Mishel | Web | 4. září 2011 v 10:50 | Reagovat

ja sem si ťa pridala :)

3 amie* amie* | Web | 4. září 2011 v 12:09 | Reagovat

Někdy si určitě přečtu :)
Jinak nechceš se spřátelit?;))*

4 amie* amie* | Web | 4. září 2011 v 12:15 | Reagovat

Sister :D:)

5 MaCi MaCi | Web | 4. září 2011 v 12:17 | Reagovat

teďka nemám čas, ale určitě si to pak přečtu :)

6 Mishel Mishel | Web | 4. září 2011 v 16:23 | Reagovat

skvelé

7 Jessica Jessica | Web | 4. září 2011 v 18:36 | Reagovat

perfektné, teším sa na pokračovanie

8 hannah-montana-twilight.cz hannah-montana-twilight.cz | Web | 4. září 2011 v 18:59 | Reagovat

je skvělá

9 Kells* » daily-avrillavigne Kells* » daily-avrillavigne | Web | 4. září 2011 v 20:00 | Reagovat

ta se mi teda líbí, chcu pokračování!! :D

10 *Lucy* *Lucy* | Web | 5. září 2011 v 13:52 | Reagovat

Ahoj prosím prihlás sa sem do VGS: http://oserialoch.blog.cz/1109/prihlaska-do-vgs
Je jedno či nevieš dobre grafiku aspoň získaš nejaké skúsenosti :)

11 Vikíí :** Vikíí :** | Web | 14. října 2011 v 11:09 | Reagovat

Super poviedka idem si prečítať ďalšiu časť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama